Každá doba prináša ľudí vidiacich ďalej a posúvajúcich hranice vedenia, šikovnosti a schopnosti organizovať. Z histórie môžeme spomenúť Mediciovcov, Rotschildovcov alebo moderných zakladateľov sociálnych sietí. Fuggerovci z Augsburgu boli v čase renesancie obchodníci, ktorí -veľa ráz nie práve súcitne- posúvali dianie vopred. Pre nás je zaujímavé, že ich ťažba a obchod s meďou z územia dnešného Slovenska zanechal tu stopy, a že Jakob Fugger ( 1459 – 1525) je považovaný za najbohatšieho človeka všetkých čias. V čase smrti jeho majetok tvoril zhruba 2% celoeurópskej hospodárskej produkcie. Počas života sa mu podarilo vybudovať obrovské impérium, vďaka ktorému prinútil pápeža, aby vyškrtol úroky z pôžičiek zo zoznamu hriechov a neváhal hroziť exekúciou ani samotnému cisárovi Karolovi V.
Ako rodina Fuggerovcov zbohatla? Medzi 12. a 15. storočím sa na území dnešného Talianska a Nemecka vytvoril Verlagsystem – nákladový systém [1] . Pri výrobe textilu takto vznikla možnosť vysokej produkcie a tí, ktorí vyrábali, sa venovali len výrobe. Všetky transakcie prebiehali mimo cechov, čo umožňovalo vyššiu konkurecieschopnosť. Aj Hans Fugger, syn sedliaka a dedo Jakoba Fuggera Bohatého vstúpil do obchodu. Okrem organizačného ducha mal aj obchodný talent, a preto sa z malého mestečka Graben v roku 1367 sťahuje do mesta Augsburg, kde sa dva razy dobre oženil a to s dcérami tkáčskych majstrov a predstaviteľov cechov. Využil záujem o nový druh látky – barchet, a ľanové produkty vyvážal dokonca až do Talianska. Druhá manželka – Elisabeth, mala zmysel pre obchod a po Hansovej smrti viedla firmu. Po roku 1450 sa rodina – synovia – rozdelili na dve vetvy: von Reh (zo srny) a von Lillie ( z ľalie). Prvým z rodu Ľalie bol Jacob Fugger – starší, syn Hansa Fuggera, opustiac tkáčsky cech, vstúpil do cechu obchodníkov. Po roku 1470 prevzala jeho obchody manželka Barbara s deťmi a nadviazala spojenie s panovníckym rodom Habsburgovcov. Maximilián I (1459 – 1519 ) sa chcel výhodne oženiť, manželkou sa mala stať Mária Burgundská, chýbali mu však peniaze a sobáš bola drahá záležitosť. Fuggerovci pribalili niečo k pytačkám, napríklad jemné látky, aby sa Maximilián a celý dvor mohol primerane obliecť. Najmladší syn Jakoba staršieho a Barbary, Jakob Bohatý, po vstupe do firmy začínal od piky. Jeho vzdelávanie v obchodovaní prebiehalo najmä v Benátkach a Ríme. Učil sa obchodovať s peniazmi, moderné a podvojné účtovníctvo ( taliansky výmysel), navštevoval pobočky svojej rodiny. Od roku 1480 už pod vedením Jakoba Bohatého investovali Fuggerovci do baní a ťažby v Salzburgu a Tirolsku. Ťažisko nebolo na železnej rude, ale na striebre a medi, dostali pod kontrolu celú ťažbu banskej oblasti Schwaz. Fuggerovci požičali Habsburgovcom peniaze a zato si mohli kúpiť striebro a za priateľskú cenu, následný predaj už bol trhový. Cesta k striebru a medi a k všetkým veciam, ktoré sa dali z nich vyrobiť, viedla cez bankové obchody s Habsburgovcami. Veľmi riskantný krok, pretože Habsburgovci neboli z tých, ktorí splácali svoje dlhy. V roku 1491 poskytol Jakob Fugger Bohatý prvú zo svojich pôžičiek neskoršiemu cisárovi Maximiliánovi I. Jakob Fugger Bohatý preberal čoraz viac zodpovednosti vo firme, ale šéfom firmy sa stal až roku 1510. Bol skutočne hnacou silou, ktorá sa stala v dnešnom význame , medzinárodným koncernom so záujmami v rôznych oblastiach. Od Sevilly po Reval, od Neapolu po Londýn, od Budína po Lyon – tam všade boli ich pobočky. Obchodovali s kovmi, koreninami, perlami, drahokamami, umením, ostatkami svätých. Všetko, čo prinášalo zisk. Zamestnanci pobočiek, ktorí chceli tiež zarobiť, zásobovali Jakoba Fuggera informáciami: správami o konkurenčných firmách, o výnosoch baní, o politickom vývoji, o vojnách. Tieto poznámky sa volali Fuggerzeitung – Fuggerovské noviny, čím mali správne informácie v predstihu, zároveň Fuggerovci rozumeli tomu, ako mať mocných sveta na svojej strane, a to aj veľkorysými darmi.
„Zlatý Augsburg spočíva na medenej Banskej Bystrici.“ tu sa začal v r. 1494 za pomoci banského inžiniera Jána Thurzu rozmach fuggerovského medeného impéria. Pri dobývaní medenej rudy s obsahom striebra priniesli Thurzovci svoje kontakty k uhorskému kráľovskému dvoru, svoje technické znalosti a inovatívnu techniku vyciedzania. Fuggerovci vložili kapitál. A neskôr spravujú bane samostatne. Práve technické novinky v oblasti baníctva a spracovania rúd vyžadovali peniaze, banícke cechy a spoločnosti tento kapitál nemali k dispozícií – a prišli Fuggerovci s peniazmi. Poistili si celú výrobu – prevádzkovali bane, taviarne, kde vznikal čistý kov, spracovávali kov vo veľkých kováčskych dielňach a hotové výrobky alebo tkzv. platne predávali cez svoju obchodnú sieť. Výhodou ich podnikania v textile a baníctve bolo to, že sa odohrával na vidieku, kde neboli cechy s ich regulami. Jakob Fugger Bohatý ale dosiahol viac- európsky monopol v ťažbe medi. A v bankovom obchode? Fuggerovci neposkytovali pôžičky iba Habsburgovcom, aj cirkev potrebovala odborníkov v oblasti finančníctva. Fuggerovci pôsobili ako bankári pri predaji odpustkov určených na financovanie chrámu sv. Petra v Ríme, financovali prvý regiment švajčiarskej gardy a razili mince pre pápeža. Boli tak úzko spojení s pápežskou kúriou, že dokonca filozof Ulrich von Hütten povedal, že cez Fuggerovcov môžete v Ríme vybaviť bulu alebo exkomunikáciu. Pre zisk z pôžičiek sa Jakob Bohatý stal nepopulárnym tak, že ho napadli jeho konkurenti. Inicioval univerzitnú debatu na tému spravodlivého zisku, na konci ktorej nebolo povedané, či je to správne alebo nesprávne – pápež škrtol proste úroky zo zoznamu hriechov. Majstrovský kúsok bola voľba cisára Karola V., vnuka Maximiliána I . Titul cisára kürfursti predávali za peniaze tomu, kto najviac ponúkol. Skupina podporujúca Karola ako Karol sám, mali záujem na tom, aby sa stal cisárom. Jakob zatiahol najväčší finančný podiel. Habsburgovci ale nesplácali dlhy len peniazmi, roku 1517 dostali Fuggerovci svoj sídelný majetok, 1511 boli prijatí do šľachtického stavu – čo nebola samozrejmosť, 1515 dostal Jakob Bohatý titul ríšskeho grófa a to ešte pred voľbou cisára. Jakob Fugger zomrel 1525. Pokračovateľom rodinnej firmy sa stal jeho synovec Anton. Svet sa menil a modely podnikania už nezodpovedali dobe. Najmä vojny poškodili podnikanie rodiny. Sedliacke vojny a presadzujúci sa protestantizmus v nemeckých krajinách viedol k nespokojnosti katolíckych Fuggerovcov, ktorí financovali cisára v Šmalkanskej vojne. Napriek tomu 20 rokov po smrti Jakoba Fuggera dosiahla rodina svoj vrchol: od Fuggerovcov pôžičky smerovali do Portugalska, Dánska, Anglicka. Zámorské objavy menia hospodárske pomery a ťažba medi sa nevypláca. V roku 1557 Španielsko zbankrotovalo, čo postihlo aj Fuggerovcov a tridsaťročná vojna prinútila firmu stiahnuť sa z ďalších oblastí podnikania. Rodina sa začala orientovať na šľachtický spôsob života – vlastniť majetok a žiť z výnosov. Z inovatívnej rodiny sa stala tradičná šľachtická rodina aj so sobášnou politikou. V roku 1658 rodinná firma svoju činnosť končí. Po tridsaťročnej vojne sa bankovníctvo nevypláca. Rodina existuje aj dnes. Ich najznámejšia nadácia Fuggerei, ktorú založil ešte Jakob Fugger Bohatý, aj menom svojho zomrelého brata postavil sociálnu ubytovňu s 50 bytmi, kde mohli bývať remeselníci a tovariši, ktorí si nemohli dovoliť vlastnú domácnosť za predpokladu, že sú z Augsburgu, katolíci a majú dobrú povesť. Platí to aj dnes, nájom je stále len 88 centov (Od inflácie očistená hodnota rýnskeho guldenu.) a nájomníci sa musia trikrát denne modliť za Fuggerovcov . Celkový počet fuggerovských nadácií dosahuje číslo deväť a riadi ich Maria Elisabeth Grófka Thun – Fugger.
Použité zdroje
www.wikipedia.org
Greg Steinmetz: Najbohatší muž všetkých čias
www.fuggerstrasse.eu
www.fugger.de
[1] Nákladový systém – pre nemčinárov – Verlagsystem. „Verläger“ , obchodník -„vorlegte“ oder „verlegte ( zo stredného Nemeckého vydať peniaz) – zakúpil potrebné suroviny na svoj účet a dodal ich do domu výrobcu. Verleger bol teda ten, ktorý ostatným dodával suroviny a prefinancovával výrobok až po jeho konečný predaj.
